O zmene klímy

Príčiny

Fosílne palivá (uhlie, ropa a zemný plyn) v súčasnosti dodávajú asi 80% svetovej energie. Pri spaľovaní fosílnych palív sa do ovzdušia uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého - skleníkového plynu, ktorý zachytáva teplo v našej atmosfére a spôsobuje otepľovanie zemského povrchu.

 

V porovnaní s predindustriálnou dobou sa koncentrácia CO2 v atmosfére zvýšila o takmer o polovicu.

  • 1750: koncentrácia CO2 v atmosfére: 280 ppm (parts per milion)
  • 2019: koncentrácia CO2 v atmosfére: 408,8 ppm (parts per milion)

Porovnateľne vysoké atmosférické množstvá CO₂ boli naposledy pred viac ako 3 miliónmi rokov, keď bola teplota o 2 ° – 3 ° C vyššia ako v predindustriálnej ére.

 

Emisie z fosílnych palív sú dominantnou príčinou globálneho otepľovania. V roku 2018 pochádzalo 89% globálnych emisií CO2 z fosílnych palív a z priemyslu.

 

Uhlie predstavuje „najšpinavšie“ z fosílnych palív, keďže v najväčšej miere z nich prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Ropa pri spaľovaní uvoľňuje približne tretinu celkových emisií uhlíka vo svete.

Zemný plyn je často prezentovaný ako čistejší zdroj energie. Stále však ide o palivo a predstavuje pätinu všetkých emisií uhlíka.

 

Zdroje: Climate.gov EEA Clientearth CO2.Earth

Vzťah medzi ekosystémami a klímou je obojsmerný – zdravé ekosystémy regulujú obsah CO2 v atmosfére, na druhej strane rýchlo sa meniaca klíma zhoršuje stav ekosystémov po celej planéte a prispieva k strate biodiverzity.

 

Strata alebo poškodenie ekosystémov znižuje ich schopnosť zachytávať a ukladať uhlík. Pri odlesňovaní, odvodňovaní mokradí či rozorávaní lúk sa uvoľňujú obrovské množstvá CO2 do atmosféry.

 

Až 23% emisií CO2 pochádza z odlesňovania, poľnohospodárstva a intenzívneho využívania pôdy.

 

Od roku 1930 sa veľkosť prírodných území znížila o polovicu a mnohé zo zvyšných území sú dnes fragmentované, alebo inak narušené. 

 

Obnova ekosystémov je preto jedným z hlavných pilierov na zmiernenie dopadov zmeny klímy.

 

Zdroje: EC.Europa IPCC 

Obrovský vplyv na zmenu klímy má nadmerná spotreba v domácnostiach. Problémom je neustále sa zvyšujúca úroveň konzumu – príliš veľké obydlia, vlastnenie niekoľkých nehnuteľností, dopravných prostriedkov, plytvanie potravinami...

 

Najbohatších 10% ľudí na svete produkuje polovicu celkového množstva emisií vznikajúcich v dôsledku konzumného životného štýlu. Treba si priznať významný dopad našich osobných činov na životné prostredie. Kľúčovým je zbaviť sa našej posadnutosti ekonomickým rastom, pretože spôsob, akým naša spoločnosť v súčasnosti funguje, povzbudzuje ľudí k tomu, aby konzumovali čoraz viac.

 

Podstatou súčasného lineárneho ekonomického modelu spoločnosti je nadmerná spotreba neobnoviteľných surovín spojená s generovaním veľkého množstva odpadu. Takýto systém je neudržateľný nielen z hľadiska environmentálneho ale aj ekonomického a sociálneho. Nekonečný rast a spotreba je na planéte, ktorá má obmedzené zdroje dlhodobo nemožný.

 

Zdroje: Incien Euronews

Následky

Zmena klímy zvyšuje riziko niektorých druhov extrémneho počasia, najmä tých, ktoré súvisia s horúčavou. Štúdie dokázali, že viaceré extrémy počasia, ako napríklad hurikány, požiare či vlny horúčav sú zintenzívnené vplyvom prebiehajúcej zmeny klímy.

 

Zdroje: Climate.gov 

Zmena klímy so sebou prináša aj stúpanie hladiny oceánov. To sa deje troma spôsobmi: tepelnou rozťažnosťou (teplejšia voda jednoducho zaberá viac priestoru v dôsledku zväčšenia svojho objemu), roztápaním ľadovcov na póloch a stratou ľadovej pokrývky v oblasti Antarktídy a Grónska.

 

Od roku 1880 stúpla priemerná hladina morí o viac ako 23 cm. Celosvetovo stúpa hladina morí o 3,2 mm za rok, pričom k nárastu dochádza v posledných rokoch rýchlejším tempom.

Stúpajúca hladina oceánov má devastujúci vplyv na pobrežné biotopy a na ohrozuje vyše 200 miliónov ľudí žijúcich na ostrovoch a v nízko položených pobrežných oblastiach. Zvýšenie morskej hladiny o 1m by v Európe ohrozilo asi 13 miliónov ľudí.

 

Acidifikácia oceánov

Oceán absorbuje asi štvrtinu oxidu uhličitého uvoľneného spaľovaním fosílnych palív.CO2 sa rozpúšťa vo vodách oceánov a spôsobuje pokles ich pH, čiže vedie k ich okysľovaniu. To predstavuje problém pre mnohých obyvateľov podmorských ekosystémov, predovšetkým pre organizmy  s vápenatými ulitníkmi. Okyslená voda totiž koroduje minerály uhličitanu vápenatého - základnú zložku pre stavbu ich ulít.

 

Od začiatku priemyselnej revolúcie pokleslo pH oceánov z 8, 21 na 8,1. To sa na prvý pohľad nemusí zdať veľa, ale znamená to zvýšenie kyslosti o približne 30%. Štúdie ukazujú, že rozpúšťanie ulít už dnes postihuje morské ulitníky, lastúrniky a kraby, ktoré tvoria základ morských potravinových reťazcov.

 

 

Zdroje: Climate.gov NationalGeographic NationalGeographic2 NationalGeographic3 Climate.Gov2

Mnohé oblasti sa v dôsledku klimatickej zmeny stávajú neobývateľnými nielen pre pôvodné druhy rastlín a živočíchov, ale aj pre ľudí. Dopady zmeny klímy možno rozdeliť na dva faktory: 1. klimatické procesy ako je zvyšovanie hladiny morí či zasoľovanie poľnohospodárskej pôdy, či nedostatok vody a klimatické udalosti ako záplavy, či naopak extrémne suchá. Tieto dopady neproporčne ovplyvňujú najmä tropické oblasti a rozvojové regióny. Ak sa ľudia nedokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam sú často nútení opustiť svoje domovy a presídliť sa. Presídľovanie a dočasná migrácia ako reakcia na klimatický stres sa už dnes deje na mnohých miestach na planéte. Jednými z prvých oficiálne uznaných klimatických migrantov sú obyvatelia polostrova Isle de Jean Charles v USA.

 

Zdroje: EHS.UNU

Riešenia

Prechod na obnoviteľné zdroje je jeden z najúčinnejších spôsobom ako odvrátiť najhoršie dôsledky globálneho otepľovania a zmeny klímy. A to vďaka tomu, že alternatívne zdroje energie – ako napríklad slnečná, veterná či vodná nie sú zdrojom emisií CO2 a iných skleníkových plynov. V roku 2019 pochádzalo približne 11% globálnej primárnej energie z obnoviteľných technológií, v EÚ je to okolo 20%. Súčasným tempom produkcie skleníkových plynov dosiahneme oteplenie o 1.5°C okolo roku 2040. Aby sme sa vyhli otepleniu o viac ako 2°C musí svet do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov 45 percent oproti roku 2010 a dosiahnuť do nulové čisté emisie CO2 do roku 2050.

 

Zdroje: OurWorldinData UN.org NationalGeographic

Aby sme dokázali zastaviť oteplenie pod 2°C, ideálne pod 1.5°C budeme musieť CO2 z atmosféry „vysávať“, pretože produkcia emisií neklesá tak rýchlo, ako je potrebné. Aj keď existuje množstvo technických návrhov „geoinžinierstva“, kvôli ich potenciálnym hrozbám a technickej náročnosti je našim najväčším spojencom stále príroda. Terestriálne a morské ekosystémy absorbujú zhruba polovicu CO2, ktoré ľudia vyprodukujú. Samostatná ochrana prírody nie je postačujúca. V našej snahe zastaviť otepľovanie je v potrebná obnova ekosystémov vo veľkom meradle. Zachovanie rozmanitosti, funkčných a vzájomne prepojených ekosystémov suchozemského, sladkovodného a morského prostredia je nevyhnuté pre ozdravenie našej klímy, ale aj pôdy či morí.

 

Zdroje: EC.Europa Europarl NationalGeographic 

Cirkulárny model ekonomiky (obehové hospodárstvo) má okrem iného pozitívny vplyv na životné prostredie. Je založený na princípoch redukcie odpadu a znečistenia a udržania výrobkov a materiálov čo najdlhšie v obehu (redukovať, opakovane využívať, recyklovať). Cirkulárne hospodárstvo, ktoré sa zameriava na využívanie ob­noviteľných zdrojov energie, prenájom, zdieľanie, podporu lokálneho obchodu, ekoinovácie, či eko­dizajn sú modely dlhodobo udržateľného fungovania človeka na planéte.

 

Zdroje: Incien

Veľa pre klímu vieme spraviť zmenou našich osobných návykov – spôsobom stravovania, cestovania, spotrebou energie v domácnosti, využívaním produktov a služieb či veľkosťou rodiny. Individuálne rozhodnutia v týchto oblastiach môžu viesť k zníženiu našej uhlíkovej stopy. Napríklad jednoduchým znížením konzumu mäsa môže každý prispieť k zníženiu svojej uhlíkovej stopy, pretože až 23% emisií pochádza z intenzívneho chovu hospodárskych zvierat. Jednotlivci sa tiež môžu zapojiť do miestnych a politických iniciatív zameraných na zlepšenie klímy.

 

Tu si môžete vypočítať svoju uhlíkovú stopu.

 

Zdroje: BBC Earthday

Klimatická zmena

poznatky o ľuďmi-spôsobenej klimatickej zmene a koncentrácii CO2 v atmosfére v priebehu rokov.

  • 1958

    Koncentrácia CO2 v atmosfére = 300 ppm - merania z Manu Loa prinášajú prvý dôkaz o tom, že ľudská činnosť - spaľovanie fosílnych palív - mení chemickú kompozíciu atmosféry

  • 1982

    Koncentrácia CO2 v atmosfére = 340 ppm - spoločnosti Shell a Exxon si dávajú vypracovať interné štúdie o vplyve CO2. V oboch štúdiách sa predpovedá globálne oteplenie o 2°C do roku 2030-2060. Obe spoločnosti označia tieto štúdie za "dôverné" a rozhodnú sa nezverejniť ich.

  • 1988

    Je založený IPCC - medzinárodný panel vedcov, ktorý má za úlohu posúdiť risk ľuďmi-spôsobenej klimatickej zmeny.

  • 1990

    Koncentrácia CO2 v atmosfére = 360 ppm - vychádza prvý IPCC report, ktorý potvrdzuje, že ľudská činnosť zasahuje do zemského klimatického systému. Na základe IPCC 1 je založený UNFCCC - medzinárodný dohovor o znižovaní skleníkových plynov.

  • 1995

    Vychádza druhý IPCC report, ktorý okrem iného upozorňuje na to, že skleníkové plyny zotrvávajú a pôsobia v atmosfére po dlhú dobu. Priemerná teplota sa necelých 100 rokov zvýšila o 0,6°C a hladina mora sa zvýšila o 25cm.

  • 2001

    Koncentrácia CO2 v atmosfére = 370 ppm - vychádza tretí IPCC report, ktorý upozorňuje na to, že 90te roky boli najteplejšie v meranej histórii. Okrem iného, štúdia poukazuje na to, že došlo k 40% zmenšeniu hrúbky arktických ľadovcov a k zvýšeniu frekvencie a intenzity extrémneho sucha v Afrike a Ázii.

  • 2007

    Koncentrácia CO2 v atmosfére = 390ppm - štvrtý IPCC report prvý krát poukazuje na acidifikáciu oceánov. Report opisuje najzraniteľnejšie oblasti zeme a upozorňuje na dôležitosť adaptácie. V dôsledku narastajúceho otepľovania bude odolnosť mnohých ekosystémov v priebehu storočia prekročená. Vyhynutie hrozí 20%-30% druhom. Koncentrácia CO2 v atmosfére je najvyššia za posledných 20 miliónov rokov.

  • 2013

    V máji koncentrácia CO2 v atmosfére prvý krát prekročila hranicu 400 ppm

  • 2014

    IPCC panel udáva 95% istotu (vo vedeckom jazyku sa rovná 100% istote), že pozorovaná klimatická zmena je spôsobená ľudskou činnosťou. Report varuje pred nezvrátiteľnými následkami na spoločnosť a ekosystémy a dlho-trvajúcimi zmenami vo všetkých zložkách klimatického systému. 1983-2012 bolo najteplejším obdobím za posledných 1400 rokov.

    Najväčší nárast CO2 bol medzi rokmi 2000-2010 aj napriek značným mitigačným snahám. Zmeny v zrážkach a topiace sa ľadovce ovplyvňujú kvalitu a kvantitu zásob pitnej vody. Klimatická zmena znásobuje dopad a vytvára nový risk prírodných katastrof. Globálne sa očakáva negatívny dopad na potravinovú bezpečnosť.

     

    Report opisuje 4 scenáre otepľovania do roku 2100 podľa výšky koncentrácie CO2:

    Scenár 1: po roku 2020 začneme znižovať globálne emisie - oteplenie o 1.5stupňa do končia storočia

    Scenár 2: emisie budú pokračovať do r. 2040 a potom začnú klesať: - oteplenie o 1.1C-2.6C do konca storočia

    Scenár 3: emisie budú stúpať do r. 2080, potom začnú klesať - oteplenie o 1.4C-3.1C do konca storočia

    Scenár 4: emisie nebudú klesať - oteplenie o 5C do roku 2100.

  • 2018

    175 krajín podpisuje Parížsku klimatickú dohodu a zaväzuje sa znížiť produkciu skleníkových plynov a limitovať globálne oteplenie na 1.5C. To znamená, že od budúceho roku emisie už ďalej nebudú rásť.

to top