EKOSCHÉMA OBNOVA TRÁVNYCH PORASTOV V KOTLINÁCH A NÍŽINÁCH
Pohlcovanie uhlíka:
Zlepšenie uhlíkovej bilancie vďaka realizácii opatrenia je spolu 704 000 ton uhlíka ročne. Táto hodnota pozostáva zo zníženia emisií CO2 z pôdy do atmosféry na zatrávnených plochách (v porovnaní s konvenčnou orbou) a z ukladania CO2 do pôdy na plochách trávnatých porastov.
Pokiaľ nebude platiť povinnosť zatrávnené plochy každých 5 rokov rozorať a preosiať, uhlíková bilancia bude lepšia až o 880 000 ton uhlíka ročne. Tiež bude podstatne lepší vplyv opatrenia na biodiverzitu agrárnej krajiny, ako aj ostatné ekosystémové služby (viď nižšie). Rovnako to bude jednoduchšie aj pre poľnohospodárov, nakoľko nebudú musieť každých 5 rokov realizovať nezmyselné rozoranie a preosiatie trávnatých porastov.
Preto odporúčame vytvoriť výnimku, na základe ktorej nebude nutné zatrávnené plochy každých 5 rokov rozorávať a preosievať aby nedošlo k zaradeniu zatrávnených plôch do kategórie TTP.
Ďalšie pozitívne dopady ekoschémy
Okrem priaznivých dopadov na uhlíkovú bilanciu majú zatrávnené plochy aj ďalšie pozitívne dopady:
a) lepšie vsakovanie vody z prívalových dažďov do pôdy,
b) zníženie negatívnych dopadov dlhodobého sucha (postupným vyparovaním vsiaknutej vody trávnymi porastami, znížením vysušovania okolitej pôdy napr. tlmením činnosti vetra),
c) znížením veternej a vodnej erózie pôdy,
d) prirodzené zníženie rizika premnoženia škodcov v okolitých blokoch ornej pôdy.
Kalkulácia zlepšenia uhlíkovej bilancie vďaka realizácii opatrenia pozostáva z:
- zníženia únikov CO2 na obnovených trávnatých porastoch – ktoré predstavujú spolu 100 000 ha. Pri plytkej orbe (alebo diskovaní) a štandardnom pestovaní poľnohospodárskych plodín (kukurica) v podmienkach strednej Európy dochádza k uvoľňovaniu CO2 z pôdy do atmosféry na úrovni 7,39 tC.ha-1.rok-1 (Buragiene a kol. 2015). Zníženie uvoľňovania uhlíka po upustení od orby na zatrávnených plochách bude teda 7,39 tC.ha-1.rok-1 * 100 000 ha = 739 000 tC.rok-1. Pokiaľ bude nutné každých 5 rokov trávnaté pásy rozorať, bude to iba 591 200 tC.rok-1.
- Sekvestrácie CO2 z atmosféry do pôdy vďaka zatrávneným plochám. Sekvestrácia CO2 trávnymi porastami v podmienkach mierneho pásma je 1,41 tC.ha-1.rok-1 (Senapoti a kol. 2014). Pohlcovanie CO2 na trávnatých plochách bude vďaka realizácii opatrenia spolu 141 000 tC.rok-1. Pokiaľ bude nutné každých 5 rokov trávnaté pásy rozorať, bude to iba 112 800 tC.rok-1.
AGROENVIRONMENTÁLNA SCHÉMA: OCHRANA VTÁCTVA PODMÁČANÝCH PÔD
Pohlcovanie uhlíka:
Zlepšenie uhlíkovej bilancie vďaka realizácii opatrenia je spolu 21 180 ton uhlíka ročne. Táto hodnota pozostáva zo zníženia emisií CO2 z pôdy do atmosféry na zatrávnených plochách (v porovnaní s konvenčnou orbou) a z ukladania CO2 do pôdy na plochách zatrávnených mokradí.
Ďalšie pozitívne dopady ekoschémy
Okrem priaznivých dopadov na uhlíkovú bilanciu majú zatrávnené plochy aj ďalšie pozitívne dopady:
a) zvýšenie retenčnej kapacity krajiny v prípade prívalových dažďov – lepšia ochrana pred povodňami z prívalových dažďov
b) lepšie vsakovanie vody z prívalových dažďov do pôdy na zatrávnených plochách
c) zníženie negatívnych dopadov dlhodobého sucha (postupným vyparovaním vsiaknutej vody trávnymi porastami, znížením vysušovania okolitej pôdy napr. tlmením činnosti vetra, ochladzujúcim efektom periodických mokradí na okolitú krajinu),
c) znížením veternej a vodnej erózie pôdy,
d) prirodzené zníženie rizika premnoženia škodcov v okolitých blokoch ornej pôdy,
e) veľmi podstatný pozitívny dopad na biodiverzitu – okrem vtákov bude mať realizácia opatrenia veľmi podstatný pozitívny dopad aj na ďalšie vzácne organizmy (napr. obojživelníky, žiabronôžky, štítovce, viaceré vzácne druhy rastlín viazané na periodické mokrade) – mnohé z nich sú chránené aj v rámci Smernice o biotopoch.
Kalkulácia zlepšenia uhlíkovej bilancie vďaka realizácii opatrenia pozostáva z:
- zníženia únikov CO2 na obnovených trávnatých porastoch – ktoré predstavujú spolu 2 000 ha. Pri plytkej orbe (alebo diskovaní) na ornej pôde v podmienkach strednej Európy dochádza k uvoľňovaniu CO2 z pôdy do atmosféry na úrovni 7,39 tC.ha-1.rok-1 (Buragiene a kol. 2015). Zníženie uvoľňovania uhlíka po upustení od orby na predmetných plochách bude teda 7,39 tC.ha-1.rok-1 * 2 000 ha = 14 780 tC.rok-1.
Sekvestrácie CO2 z atmosféry do pôdy v zatrávnených mokraďných ekosystémoch, ktorá je v podmienkach mierneho pásma na základe odborných štúdií priemerne 3,2 tC.ha-1.rok-1 (Mitsch a kol., 2013). Pohlcovanie CO2 na zatrávnených podmáčaných plochách bude vďaka realizácii opatrenia spolu 6 400 tC.rok-1 (3,2 tC.ha-1.rok-1 * 2 000 ha).
Zdroje:
Buragiene S., Šarauskis E., Romaneckas K., Sasnauskienė J., Masilionytė L., Kriaučiūnienė Z. (2015): Experimental analysis of CO2 emissions from agricultural soils subjected to five different tillage systems in Lithuania. Science of The Total Environment 514, s. 1-9.
Senapati N, Chabbi A., Gastal F., Smith P., Mascher N., Loubet B., Cellier P., Naisse Ch. (2014) Net carbon storage measured in a mowed and grazed temperate sown grassland shows potential for carbon sequestration under grazed system, Carbon Management 5(2), s. 131-144.
Mitsch W., Bernal, B., Nahlik A., Mander Ü., Zhang L., Anderson Ch., Jørgensen S.E., Brix H. (2012): Wetlands, carbon, and climate change. Landscape Ecology 28, s. 583–597.