Vymieranie druhov nie je nič nové. Ide o prirodzenú súčasť našej planéty. Zvieratá vymierajú, kým iné sa rodia. Avšak to, čomu čelíme v súčasnosti nemôžeme povedať prirodzené vymieranie.
Aby sme sa pustili do problematiky aktuálneho vymierania, je potrebné vysvetliť si, čo prirodzené vymieranie druhov predstavuje, a ako sa prejavovalo v minulosti.
Kým prirodzené vymieranie druhov predstavuje postupné, avšak neprestajné klesanie počtu druhov, vymieranie, ktorému čelíme v súčasnosti je najmä v dôsledku zásahu ľudskej činnosti. Prirodzene miznutie druhov súvisí s ich schopnosťou prispôsobiť sa daným zmenám klímy a vegetácii alebo sa deje v dôsledku úbytku koristi, či výskytu predátorov. Dnes sa stretávame najmä s nepriamym vymieraním, za ktorým stojí ľudský progres, spôsoby rybolovu, strata či degradácia biotopov v dôsledku znečistenia, pričom čoraz dôležitejším faktorom sa stávajú klimatické zmeny.
Prirodzené vymieranie zvierat sa odhaduje na 0,1 – 1/10,000 druhov zvierat za 100 rokov.
Pre lepšiu predstavu ide o 0,1 – 1/100 miliónov druhov zvierat za jeden rok. Táto metrika je známa aj ako E/MSY.
Podľa zoznamu od IUCN z roku 2021, na našej planéte žije približne 1,7 miliónov doteraz zaznamenaných a pomenovaných druhov zvierat a organizmov. Odborníci však tvrdia, že toto číslo je veľmi podhodnotené, nakoľko je množstvo druhov, ktoré ľudské oko ešte neuzrelo. Predpokladaný celkový počet zvierat a organizmov žijúcich na Zemi je zhruba 8 miliónov. A teda s určitosťou vieme konštatovať, že súčasná miera vymierania je vysoká a naďalej sa zvyšuje.
Súčasné vymieranie druhov stúplo a odhaduje sa, že za jeden rok uhynie 100 až 1,000 druhov zvierat. To znamená, že vtáky, cicavce a obojživelníky vymierajú 100 až 1,000 krát rýchlejšie, ako by sme čakali od prirodzeného vymierania.
Toto sa udialo v histórií našej planéty už päť krát.
Ako vieme, že prebieha šieste masové vymieranie druhov?
Každé tkz. masové vymieranie druhov malo za následok úbytok druhov až o 75% a to vo veľmi krátkom čase. Vedci dnes hovoria o nadchádzajúcom, šiestom masovom vymieraní druhov, ktoré prvýkrát v histórií planéty spôsobujú ľudia.
Dôležitým faktorom pri úbytku druhov je čas, za ktorý sa to udeje. Jeden z dôkazov toho, že žijeme zmienené masové vymieranie je aj porovnanie vyhotovené Malcolmom McCallumom. Ide o porovnanie súčasného vymierania stavovcov s vymieraním stavovcov v čase 5 masového vymierania, počas ktorého vyhynuli dinosaury (65 miliónov rokov dozadu).
Z neho nám vychádza, že súčasná miera straty stavovcov je výrazne vyššia a deje sa omnoho rýchlejšie, než tomu bolo v čase posledného, masového vymierania.
Na základe grafu vieme povedať, že od roku 1980 sa miera vymierania druhov zvýšila, a dokonca v prípade obojživelníkov ide o 165- krát rýchlejšie vymieranie.
Z tohto výskumu vyplýva, že nie len, že strácame druhy omnoho rýchlejšie, ako by sme očakávali, ale strácame ich desiatky až tisícky-krát rýchlejšie ako pri zriedkavých masových vymieraniach v histórii Zeme.
Aby šlo o masové vymieranie musí zomrieť približne 75% druhov, a musí sa to udiať vo veľmi krátkom časovom rozhraní – okolo 2 miliónov rokov. Ak by sme vzali do úvahy mieru vymierania po roku 1980, dostali by sme sa do tohto bodu už za neuveriteľných 18,000 rokov.
Príčinou posledného vymierania druhov bol rad neovplyvniteľných udalostí: vulkány, okysľovanie oceánov, prirodzené výkyvy klímy. Rozdielom medzi posledným masovým vymieraním a tým dnešným je, že my, ľudia to spôsobujeme, no rovnako to vieme aj zastaviť.
Súčasné vymieranie druhov a dopad na ľudí a ekonomiku
Keď hovoríme o vymieraní druhov, nehovoríme len o iných druhoch. Hovoríme o sebe ako o druhu, ktorému hrozí vyhynutie.
Dopad straty biodiverzity je enormný. Okrem poľnohospodárstva a vplyvu na potraviny má táto strata dopad aj na našu ekonomiku a priemysel ako taký. Cestovný ruch s úbytkom druhov upadá. Na výrobu tradičných a moderných liekov sa na celom svete použije 50 000 až 70 000 druhov rastlín, pričom ich nedostatok ohrozuje zdravotníctvo a predovšetkým životy ľudí.
Stanoviť hodnotu hospodárskeho vplyvu straty biodiverzity je však zložité. Najkomplexnejší globálny odhad naznačuje, že ekosystémové služby prinášajú ročne prínosy vo výške 125 – 140 miliárd dolárov, čo je viac ako jedenapolnásobok celosvetového HDP.
Dôležitosť biodiverzity
Nemôžeme skutočne pochopiť prínos ohrozeného živočícha alebo rastliny pre konkrétny ekosystém, kým nezanikne. Avšak strata kľúčového druhu, by sa mohla rovnať významnej časti alebo dokonca celej sume 145 miliárd dolárov za daný rok. Spoločnosti spoliehajúce sa na ekosystémové služby začnú strácať ziskovosť, ak strata biodiverzity ohrozí výrobu a dodávateľské reťazce. Ak sa zrútia viaceré ekosystémy, ohrozené budú celé odvetvia a hospodárstva.
Strata biodiverzity funguje na spôsobe vzájomného pôsobenia organizmov, čo znamená, že úbytok jedného druhu môže spôsobiť straty v širšom ekosystéme. Pre predstavu, úbytok dážďoviek, húb alebo pôdnych mikróbov limituje množstvo recyklovaných živín v pôde a počet otvorov, ktorými preteká dažďová voda, čo má za následok spomalenie rastu plodín a následne obživu obyvateľstva.
Paradoxne, poľnohospodárstvo stojí za značnou príčinou straty biodiverzity, čo majú za následok pesticídy. Erózia pôdy a výrub lesov ničia biotopy a znižujú populácie voľne žijúcich živočíchov. Devastácia pôdy znižuje jej schopnosť zadržiavať vodu, čo má vplyv na ľudí v podobe častejších povodní.
Včely, netopiere a mäkkýše sa môžu zdať ako malé časti skladačky biodiverzity, ale každý deň chýba čoraz viac týchto malých dielikov. Ktorý druh nás dostane za hranu, sa dozvieme až vtedy, keď sa to stane.
Koľko svetových ekosystémov musíme ochrániť a obnoviť, aby sme situáciu stabilizovali?
Zdravé ekosystémy podporujú zdravých ľudí. Obnova ekosystémov môže priniesť výhody pre životné prostredie, hospodárstvo i spoločnosť.
Centrum OSN pre monitorovanie životného prostredia sa zameriava na obnovu týchto 8 ekosystémov: poľnohospodárska pôda, lesy, lúky, savany, hory, rašeliniská, mestské oblasti, sladké vody a oceány. Na to, aby sme udržali nárast globálnej teploty pod 2 °C, zabezpečili potravinovú bezpečnosť a súčasne spomalili tempo vymierania druhov, musíme tieto ekosystémy chrániť a udržiavať.
Našťastie príroda má neobyčajnú schopnosť obnovy. Autori správy OSN z roku 2021 tvrdia, že starostlivo naplánovaná a cielená obnova ekosystémov by mohla zabrániť 60 % očakávaného zmiznutia biodiverzity. Aby sme toto dosiahli, potrebujeme premeniť 15% ornej pôdy na prírodnú a zastaviť ďalšiu premenu prírodných ekosystémov. Podobne dôležité je aj zachovanie kľúčových procesov akými sú fotosyntéza či filtrácia vody.
Samozrejme táto obnova ekosystémov úzko súvisí s klimatickými zmenami. Na ochranu a obnovu ekosystémov potrebujeme zabezpečiť tretinu zmiernenia klimatických zmien, za ktoré sme sa zaviazali do roku 2030. V súčasnosti je znehodnotených takmer 25% svetovej pôdy. Na dosiahnutie globálneho cieľa musíme spoločne obnoviť 350 miliónov hektárov celkovej pôdy.
Koľko nás to bude stáť na globálnej úrovni a čo na to Európa?
Náklady na obnovu ekosystémov sú však výhodné a výpočty prinášajú pozitívne správy. Obnova 350 miliónov hektárov pôdy bude stáť približne 800 miliárd dolárov, čo je rovnaká suma, aká sa minie na dotácie za fosílne palivá za menej ako dva roky.
Z dlhodobého hľadiska by obnova 350 miliónov hektárov znehodnotenej pôdy mohla priniesť ekosystémové služby v hodnote 9 miliárd dolárov a pohltiť tak 13 až 26 gigatón skleníkových plynov z atmosféry.
Čo sa týka Európy, obnova ekosystémov má jednoznačne pozitívny vplyv na jej obyvateľstvo, ako aj na obyvateľstvo celej planéty. Investície do obnovy prírody prinášajú ekonomickú hodnotu 8 až 38 EUR za každé vynaložené 1 euro.
Nový návrh zákona Európskej komisie o obnove ekosystémov sa vzťahuje na všetky ekosystémy a jeho cieľom je do roku 2030 obnoviť všetky prírodné i polo-prírodné ekosystémy. V rámci výdavkov na biodiverzitu a obnovu ekosystémov v EÚ sa vyhradilo približne 100 miliárd eur.
Slovensko a strata biodiverzity
Situáciu s úbytkom biodiverzity na Slovensku vieme porovnať s tou, ktorú monitorujeme vo svete. Však vo viacerých prípadoch je ešte žalostnejšia.
Príkladom toho je aj nedávny prípad o ochrane hlucháňa hôrneho, za ktorý sme ako krajina žalovaní Európskou komisiou za porušenie smerníc o biotopoch a vtáctve. Pre ochranu tohto druhu sa nepodnikli žiadne kroky a v dôsledku lesného hospodárstva a ťažby dreva dochádzalo naďalej k poškodzovaniu biotopov tohto druhu. Európsky súd bol v porovnateľných prípadoch na európskej úrovní doteraz nekompromisný, a za škody takéhoto rázu sa ukladá pokuta v približnej výške pol milióna eur.
Slovensko ako krajina spadá pod európsku legislatívu a plán na obnovu biodiverzity, a teda rovnako ako ďalšie členské štáty, aj Slovensko sa zaviazalo oživiť biodiverzitu do roku 2030 a tak podporiť dlhodobý plán na podporu ekosystémov.
Navyše Slovensko je súčasťou európskeho programu LIFE a financovania cez tzv. Európsku dohodu – Green Deal, z ktorého čerpá financie na opatrenia v oblastí životného prostredia a spomínanú podporu ochrany ekosystémov.
Európske projekty na ochranu biodiverzity
Na Európskej úrovni existuje množstvo programov/projektov na obnovu biodiverzity a ochranu životného prostredia. Podmienky na zapojenie sa líšia, avšak medzi hlavných žiadateľov a následne realizátorov takýchto projektov patrí zväčša štát, mimovládny či neziskový sektor, a následne súkromní podnikatelia.
Správa OSN z roku 2020 o financovaní projektov na obnovu biodiverzity medzi rokmi 2010 – 2020 v Európe len potvrdzuje tieto tvrdenia. Hlavným príjemcom financovania boli práve vládne organizácie (59%, celkovo 47% projektov), kým hneď za nimi nasledoval mimovládny a neziskový sektor (29%, celkovo 34% projektov).